Poranenia predného skríženého väzu ACL je jedna z najdiskutovanejších tém pri úrazoch kolena. Štatisticky sa uvádza, že výskyt zranenia ACL je 81 na 100 000 obyvateľov vo veku 10-64 rokov.
Tieto zranenia sa najčastejšie vyskytujú pri športoch kde sú typické rotácie, otáčania a náhle spomalenia (futbal, basketbal, hokej alebo lyžovanie a pod.).
Ďalšou zaujímavosťou je, že miera výskytu roztrhnutia ACL je 2,4 až 9,7 krát vyššia u športovkýň, ktoré súťažia v podobných aktivitách.
Dôvodom vyššieho výskytu poranenia ACL u žien je väčšia laxicita, menšia svalová hmota a aj hormonálne vplyvy.
ACL je dôležitý väz, ktorý stabilizuje koleno a jeho poškodenie môže výrazne ovplyvniť váš pohyb. Aké sú príznaky poranenia ACL a rizikové faktory jeho vzniku? Zistite aké sú možnosti liečby a prevencie.
Anatómia predného skríženého väzu (ACL)
Stabilizátory kolenného kĺbu rozdeľujeme z funkčného hľadiska na pasívne (väzy a menisky) a aktívne (svaly a fascie). ACL, ktorý je jedným zo štyroch hlavných väzov, ktoré stabilizujú kolenný kĺb.
Jeho hlavnou úlohou (takmer 90%) je:
– stabilizácia kolena pri posune vpred stehennej kosti voči predkoleniu
– pri rotáciách predkolenia (najmä vnútorného kolapsu)
– hyperextenzii (nadmerné vystretie) zohráva úlohu sekundárneho stabilizátora kolena
ACL tak zabraňuje nekontrolovateľnej vnútornej rotácii a nadmernému posunu vpred stehennej kosti voči píšťale, čo môže viesť k zraneniu.
Mechanizmus poranenia ACL
Najčastejšie sa stretávame s rozdelením na priame (náraz) alebo nepriame (páčenie, rotácia, hyperextenzia).
- A cutting manoeuvre (rýchla zmena smeru)
- Single-leg landing (dopad na jednu nohu)
Pri týchto pohyboch sú typické bočné, rotačné a protismerné pohyby stehennej kosti voči predkoleniu a práve tieto manévre spôsobujú najvýraznejší nápor na napnuté ACL, ktoré to častokrát nezvládne.
Poranenie predného skríženého väzu je okrem týchto primárnych dôvodov zranenia sprevádzané aj množstvom vnútorných a vonkajších anatomických vzťahov medzi jednotlivými štruktúrami v tele.
Ako napríklad:
– svalová nerovnováha medzi svalovými skupinami hamstringov a quadricepsu
– menšia šírka kolennej štrbiny
– širšia panva
– varus resp. valgus (nohy do O alebo X)
– zvýšený náklon krčku stehennej kosti vpred
– vonkajšia rotácia predkolenia
– hormonálne vplyvy
Ako postupovať pri úraze kolena?
Netreba zabúdať, že vo väčšine prípadov je poškodené ACL len časťou komplexnejšieho problému, preto netreba podceňovať závažnosť akútneho poranenia kolena. Väčšina zranení ACL je sprevádzaná bolesťou, opuchom, nestabilitou a nedostatkom sebadôvery v kolene.
Poškodenia ACL sa podľa typu poranenia klasifikujú nasledovne:
- Distenzia LCA – mikroskopické poškodenie väzu, po zhojení dôjde k jeho návratu do pôvodnej dĺžky.
- Čiastočná (parciálna) ruptúra LCA – kontinuita väzu nie je úplne prerušená, v priebehu väzu sú prítomné pretrhnuté väzivové vlákna, jeho pevnosť je výrazne znížená a je možná aj instabilita kĺbu.
- Kompletná ruptúra LCA – kontinuita je úplne prerušená a chýbajú predpoklady k zhojeniu väzu. Pri jeho totálnom poškodení dochádza k porušení stability a urýchlení degeneratívnych zmien. Preto v drvivej väčšine je odporúčaný operačný zákrok.
Význam včasnej diagnostiky a správnej liečby po pretrhnutí ACL
Po úraze kolena je dôležité okamžite vyhľadať odborníka, ktorý vykoná štandardné vyšetrenie a odporučí potrebné ďalšie diagnostické metódy, ako napríklad röntgen či MRI. Pri pretrhnutí ACL lekári zvažujú operáciu, najmä ak pacient trpí nestabilitou kolena alebo je fyzicky aktívny. V niektorých prípadoch je možná konzervatívna liečba, avšak u väčšiny pacientov sa odporúča rekonštrukcia väzu pomocou rôznych operačných techník, z dôvodu hroziacej artrózy v neskoršom veku.
Kľúčovou súčasťou liečby je následná rehabilitácia, ktorá zaisťuje návrat k plnej funkčnosti kolena a tvorí minimálne polovicu úspechu celého procesu liečby.